Keď tanky Varšavskej zmluvy okupovali Československo, mala moja mama Mária necelé tri mesiace. Narodila sa 13. júna 1968 v lipianskej pôrodnici. Detstvo prežila v obci Krivany, kde osem rokov navštevovala miestnu základnú školu. Ako najstaršia dcéra sa musela starať o svojich piatich mladších súrodencov a pomáhať matke v domácnosti. Na to, ako im vždy otec nadelil úlohy, ktoré mali splniť , si dnes spomína už len s úsmevom.
Do pamäti sa jej najviac vryli spomienky na starých rodičov, s ktorými absolvovala množstvo výletov, napríklad výlet do Bojníc ostane navždy v jej spomienkach. V roku 1977 prijala prvé sväté prijímanie a v roku 1980 sviatosť birmovania. O dva roky neskôr nastúpila na gymnázium v Lipanoch, ktoré si vybrala ako vhodnú prípravu na vysokú školu. Pekné spomienky z gymnázia má na vtedajšieho riaditeľa školy pána Schlossera , ktorý ju motivoval k štúdiu filozofie na vysokej škole. Na gymnáziu sa okrem učenia aktívne venovala aj SOČ-ke (Stredoškolská odborná činnosť).
V roku, keď moja mama maturovala, sa nad Československom vznášal rádioaktívny mrak z Černobyľu. Ďalší dôležitý míľnik v maminom živote bol nástup na vysokú školu. Študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V septembri 1991 začala svoj prvý rok učiteľovania a až po súčasnosť učí v Základnej škole s materskou školou v Krivanoch. Okrem vyučovania vedie aj záujmový útvar zameraný na históriu a jej poznávanie.
V jej osobnom živote sú najdôležitejšie roky 1995, kedy sa vydala za môjho otca Petra a roky 1997, 1998 a 2000, kedy sa im narodili 3 deti - Peter, Julka a Mária.