Odev a jeho svodobné näležitosti
Asi od roku 1885 - 90 mladoženích - braldijan prisahal v gube, bohatší v čuhe (bola znakom zemianstva, "śľebodňictva"), mladucha - bralta v bielom kožuchu zdobenom farebnými kožkami, irchami. Povedalo sa: "To aňi parobek ňebul, ked grubu do priśahi ňimal."
Ked raz istá mladucha chcela ísť do prísahy len v lajbliku a v opleckovej košeli, ženy na ňu: "Ňepokušaj Pana Boha, šag bi ce cali život zochabil holu!"
Mladoženích pod gubou mal serdak-vestu bez rukávov z ovčej kože s vlnou dovnútra, košeľu z tenkého domáceho plátna s našitými tkanými červenými zápäsťami a zaokrúhlenym rázporkom na šiji, ktorý sa - ako aj rukávy - viazal na šnúrku. Kolo šiji mal obviazaný viacfarebný tzv. "klacikati hajštuk" (šál), neskoršie už len čiernu "glotovu chustečku" s koncami prevlečenými cez olovený prstienok.
Mladucha pod kožuchom mala servianku, pod ňou lajblik dolu s volanami - "bodurkami", dlhú košeľu z domáceho plátna menom "staň" (v Krivanoch pomenovanie celej košele, okrem rukávov bola z jedného kusa so zošívkou na boku), na šiji s rozporkom na šnúrku, so všitými rukávmi z paťolátu so šnurovaným viazaním nad lakťom. Na šiju na servanku si viazala veľkú šafolovu chustku, na prsiach si ju prekrížila, rohy z nej zasunula za chrbát a prepásala tračkom zo zástery. Rohy spod kožucha jej potom vzadu viseli až poniže sukne.
Oproti iným dedinám výnimočným zjavom v Krivanoch bolo nosenie tkaničkových, miestnym názvom, "rentkovich vencoch", ktoré si dievky kupovali v tunajšom obchode u Jána Ďuricu. Boli rozličné, niektoré veľmi honosné. Nad čelom bola korunka zo škrobených tkaničkových lístkov, rôznofarebných mašličiek, ružičiek aj sklených perál. Drôtik - kostra bol ovitý zelenou tkaničkou a po nasadení na hlavu dva konce z neho sa vzadu obkrútili okolo vrkoča - na parádu, lebo boli posiate ozdobnými mašličkami. Asi v polovici vrkoča bola vpletená veľká mašľa s krátko vypustenými koncami. Belasou stuhou sa pritom dievky neopásavali.