Životopis - Peter Kromka ml.

Ja, Peter Kromka, som sa na svet prvýkrát podíval  v jedno mimoriadne mrazivé zimné ráno. Písal sa 6. február 1997.  Podľa maminých slov som patril medzi najtichšie deti v pôrodnici. Čo tam po plači, radšej som si zdriemol.  Deň za dňom bežal, mesiac za mesiacom utekal, kvapka života pomaly odtekala. A ja som rástol do krásy.  Ani som sa nenazdal, už som robil prvé nemotorné pohyby podobajúce sa na chôdzu.  Postupom času prišiel rad aj na nástup do škôlky. S dvadsiatkou drobcov  som si sadol. Rozumeli sme si. Škola už klopala na dvere. A s ňou aj mnoho ďalšieho. Vystrašená tvár prváčika. Spomienky, ktoré nikdy nevyblednú. Spomienky ukryté vo večnosti.  Prvý stupeň len tak prehrmel. Tie najkrajšie okamihy plynú rýchlosťou svetla. Bohužiaľ.  Pomyselnou prestupnou stanicou bol piaty ročník. Nastúpil som nevediac kam.  Ako šibnutím čarovného prútika bol zo mňa rázom deviatak. Už len zvládnuť monitor a som za vodou. Radosť striedal smútok. Dať bodku za druhým domovom, za kúskom svojej duše nebolo jednoduché. Jedna kapitola skončila, druhá začala .Vietor života ma zavial na gymnázium.  


autor:

pepe07
vytvoril(a) rodokmeň: 49