Náš rodokmeň
Prečo som to začal skúmať? Asi prvý impulz bol, že môj strýc Milan Sobôtka sa zaoberal rodokmeňom rodiny Sobôtka. Druhý, že v relácii Jana Krausa bola zostavovateľka rodokmeňov. Tretí, manželka sa dozvedela o stránke familysearch.org. No a nemenej dôležité bolo, že som bol asi jediný, kto to môže urobiť. Veľkú časť detstva som prežil u starých rodičov a tam som sa mnohé dozvedel, čo mi neskôr pomohlo pri práci s rodokmeňom. Pre mňa sú zaujímavé aj bočné vetvy RK. Našiel som nevlastnú sestru mojej prastarej mamy Anny Mucha Karolínu Mucha, ktorú som poznal ako nenku Katinovú, krstná mama všetkých detí mojich starých rodičov bola Jozefína Boroš Tencer, nevlastná sesternica starej mamy Vilmy Baro. Karol Mucha nevlastný bratrnec starej mamy bol ten, ku ktorému som nosil mlieko na kontigent, čo boli povinné dávky pre roľníkov za štátom určené ceny. Toľko na úvod.
Môj starý otec Martin Polc, hrdý tesársky majster a hrdý roľník bol celý život presvedčený, že komunizmus raz musí skončiť. Keď hádzal jačmeň sliepkam a doleteli vrabce, tak ich odháňal so slovami: "Heš komunisti". V prvých komunistických voľbách mu papaláši nedovolili voliť, pretože bol funkcionárom Demokratickej strany a potom už nikdy nevolil. Ak niekedy za ním prišli členovia volebnej komisie tak ich odbil so slovami: "Ja som ten istý, čo som bol aj pretým". Raz si podal žiadosť o zvýšenie dôchodku / komunisti znárodnili jeho dôchodkové poistenie, niečo ako dnešný druhý pilier/ Dostal odpoveď, že mu majú prispievať moja mama a jej brat Alojz. Vybral sa na MsNV /mestský národný výbor/ a tam im novobanským nárečím povedal: "Ná či ste už videli aby mladou vtáča starýmu do hniezda nosilo" A to bola jeho prvá aj posledná žiadosť. Do smrti musel chovať kravu, aby so starou mamou vyžili. Ešte jedna vec, ktorá svedčí, že starý otec bol demokrat každým "cólom". Keď komunisti chceli za 1 prvej republiky schôdzovať potrebovali súhlas od predstaviteľov demokratických strán. Starý otec im ho dal, potom bol za to vyšetrovaný. Takto komentoval situáciu po februárovom puči: "Voľakto je nikto a nikto je voľakto."
Môj prastarý otec Martin Polc starší bol podľa spomienok mojej mamy váženým občanom, hoci nevel čítať ani písať, stýkal sa s mestskou honoráciou.Tesársky a murársky majster, so svojimi synmi staval dom Štefana Wolfa-Slameníka. Podľa spomienok jeho druhej manželky mal v čase ich svadby 17,5 ha polí a 18 kusov dobytka. Staval údajne krov na Cibulkovom dome, oproti starej lekárni a na veľkom dome pod Záhradnou reštauráciou.
Mám pocit, akoby stredovek končil v čase môjho detstva. Domáce tkanie plachiet, uterákov, utierok a pokrovcov. Pradenie na kolovrate. Česanie konopí. Všetky mliečne výrobky z domácej produkcie /mlieko, syr, maslo, kyslé mlieko, cmar a srvátka/ Pečenie chleba, podevníkov a postružníkov, dokonca aj pečenie na Vianoce sa dialo v tej istej peci - syrovníky /syr - dnes tvaroch/, makovníky, orechovníky a lekvárovníky . Pálenie domácej slivovice - samozrejme na čierno. Zábíjačky, chov sliepok, zajacov a kačíc. Každoročné šúpanie kukurice, lúpanie sliviek a varenie slivkového lekváru. Výmenný obchod vozy plné jabĺk išli do podolia, na dolniaky a doviezli kukuricu.
Krátka správa o rode Luky v Rudne n/Hr. Pri práci na rodokmeni mojej manželky (Oľga Valková) som narazil aj na priezvisko Luky, dokonca dvakrát. Vo valkovskej vetve v štvrtej generácii a v majerovskej v piatej. Samozrejme, toto nie je nič zvláštne ani výnimočné. Prvý Luky Juraj, rodák z Horného Pialu, prišiel do Rudna asi v roku 1820, teda v tom roku sa mu narodila dcéra Zuzana. Prvý zápis v matrike hovorí, že bola nemanželská, pozdejšie dekrétom z Vatikánu, zaznačeným v matrike, prehlásená za legálnu, teda manželskú. Svadba Juraja a Zuzany bola v roku 1821. Zuzana, hoci mladá, bola už vdova po prvom manželovi bola tiež Luky. (V tom čase sa prípona ová k ženským priezviskám nedávala). Pôvodné priezvisko mala Rezy, pochádzala pravdepodobne z územia dnešného Maďarska. Zuzana a Juraj mali postupne šesť detí. V zátvorke je rok narodenia a meno partnera. Zuzana (1820, Ján Marko), Katarína (1822, Ján Kršiak), Klára (1825, Imrich Kršiak), Ondrej (1828, Alžbeta Frank), Mária (1830), Veronika (1832, Jozef Valko). Veronika bola starou mamou starého otca mojej manželky. Do rodokmeňa patrí aj Klára, bola prastarou mamou, Vojtecha Majera, starého otca mojej manželky. Juraj a Zuzana mali minimálne 23 vnúčat. Juraj zomrel ako 45 ročný v roku 1843 a celý život pracoval so železom a niekde som našiel, že bol zámočnícky majster. Zuzana bola pôrodnou babou, pomohla na svet mnohým predkom nielen dnešných obyvateľov Rudna. Zomrela v roku 1881, mala okolo 80 rokov.
autor:
so.lacko vytvoril(a) rodokmeň: 4947