Žen. m. starogermanského pôvodu, s významom kôň + had. Medzi starými Germanmi toto boli najuctievanejšie živočíchy.
Keď sa ger. Visigoti konečne osadili v priestoroch dnešného Španielska, v priebehu dvoch storočí zabudli aj na svoju pôvodnú reč. Úplne sa romanizovali aj po jazykovej stránke, avšak niektoré slová, hlavne mená, ešte vždy frekventovali v ich germanskej podobe. Hlavne, ako sa ich význam dal vysvetliť aj v novej reči, v reči rímskej ríše. Toto ženské meno bolo zvlášť šikovné. Malo svoje, ako germanské, tak aj latinské vysvetlenie, krásna ruža.