Dnes už celkom samostatné ženské meno. V zašlých časoch skorej predstavovalo len príponu ženských mien germanského pôvodu. Jeho pôvod je v starogermanskom jazyku, kde sa pod nim chápalo hada, plaza. Tento živočích sa medzi pohanskými Germanmi tešil veľkej úcty, až „svätosti“ a preto Linda = had, plaz, bolo komplimentom. (U nás pod linda chápeme druh stromu, topoľ biely, lebo aj tento vysoký, tenký „dlhý“ vytiahnutý strom, je akoby nejakým hadom.)
Španieli, ktorí sú pôvodom hlavne porománštení germanskí Visigoti, pomerne rýchlo zabudli na svoju reč, no nejaké zvyšky, pamiatky, im zostali. Dnes, pod slovom linda nechápu hada, ale peknotu, krásu. Linda, ako meno má význam krásna, krasavica a frekventované je hlavne v oblasti vplyvu španielštiny.