Mužské meno najskôr hebrejského pôvodu, ktorého východiskom bol termín na označenie horolezca, osvietenca, ale rovnako môže siahať aj do jazyka Egypťanov, kde sa už význam koreňa tratí. Príbuzné je ku arabským menám Harun, Haroun.
V St. zmluve Áron bol bratom Mojžiša a prvým najvyšším kňazom Izraelcov. Grécka podoba mena je Aaron, kým hebrejská Amaron. Od čias reformácie, aj toto meno sa začína používať a to hlavne v tábore protestantov, no nikdy sa nestalo aj frekventovanejším.