Vladimír je staré slovanské mužské krstné meno. Meno sa skladá zo slovanského владь (vladĭ) “moc”, slovo ktoré má pôvod v proto-indo-európskom slove wal (“byť silný”) a slova мѣръ (měrŭ), “veľký”, ktorého etymológia sa neskôr zmenila na миръ (mirŭ) – “mier”. Jeho význam je teda "veľký vládca" resp. "vládca mieru", "nositeľ pokoja".
Nositeľov tohto bežne zaužívaného mena oslovujeme Vlado, Vladko, Vladik, Ďaďo. Jeho germánskym variantom je meno Waldemar (tiež Valdemar), ktoré sa do Škandinávie dostalo v 12. storočí s dánskym kráľom Waldemarom I., ktorého matkou bola princezná Ingeborg Kyjevská, dcéra Mstislava I., ktorá svojho syna pomenovala po svojom starom otcovi Vladimírovi II. Monomachovi, vládcovi Kyjevskej Rusi. Meno Waldemar je dodnes bežné v nemecky hovoriacich krajinách, Škandinávii a tiež Poľsku. Historici a jazykovedci však nie sú jednotní v názore, ktoré meno bolo "pôvodné" a ktoré je foneticky odvodené alebo, či dokonca oba varianty nevychádzajú zo spoločného staršieho indo-európskeho kmeňa.