V základe máme lat. slovo pre svetlo, lux. (Príbuzné je ku nášmu lúč.)
V čase rímskej ríše, toto meno sa dávalo deťom narodeným nad ránom, na svitaní a zároveň aj jestvovala bohyňa Lúcia, patrónka pôrodu, ktorá mala na starosti privádzať deti na svetlo dňa. V rozličných jazykoch jestvuje rad variácií, ako: Luca, Lucinda, Lucila atď.
Katolícka cirkev pozná až troch pápežov s menom Lúcius, i keď toto meno vo svojej mužskej podobe je veľmi zriedkavé.
Medzi Slovákmi vo Vojvodine, asi pod vplyvom srbčiny, od tohoto mena sa bočí, lebo vyvoláva nepríjemnú asociáciu. Skorej sa tu siahne po slovanskej podobe Svetlana, Svetluša.