Ženské meno hebrejského pôvodu, s významom on ma uprednostňuje. V St. zmluve, kde mnohoženstvo bolo bežnou praxou, takto sa nazývala matka Sámuela.
Ďakujúc Grékom, podoba Hannah sa rozšírila po celej Európe, avšak dlhú dobu konalo len funkciu varianty mena Anna. Len v čase reformácie, kedy sa siaha po menej frekventovaných biblických menách, zjavuje sa aj Hanna, už ako celkom samostatné a vo svojom pravom význame. Nositeľky týchto klasických, prevažne dedených mien, oslovujeme Anička, Anka, Hanička, Hanka, Hanuľa, Hanuša, Hanča.
Česky, chorv., srb. Hana, maď., poľ., švéd. Hanna, angl. Hanna, Hannah, nem. Hannah, Hanka, dán. Hanne.
Priezviska odvodené od mena: Hano, Hanko, Hančin, Hanulík, Hanuliak, Hanušin.